Tuhý odpad

Z environmentálneho hľadiska predstavuje najväčšiu hrozbu chemicky- toxický, horľavý, explozívny a biologicky- toxický odpad.

 Značná časť odpadov, ktoré vznikajú vo výrobných procesoch, pôsobí škodlivo na zdravie- je toxicky aktívna. Toxickú kontamináciu pôdy a vody zosilňuje rozpustnosť odpadov vo vode, často aj v spojení s agresivitou, ktorá spôsobuje koróziu izolačných a stavebných materiálov. Pritom len určitá časť toxických látok sa dá zneškodniť tepelným spracovaním alebo chemickou neutralizáciou. Za tuhé rádioaktívne odpady sa považujú všetky materiály, ktoré sa už nedajú účinne dekontaminovať, alebo ktoré už funkčne doslúžili. Okrem odpadov, ktoré vznikajú pri prevádzke jadrových elektrární, je potrebné výhľadovo počítať aj s odpadmi spätými s odstavením jadrovej elektrárne z činnosti. Je známe, že ich množstvo je približne rovnaké ako množstvo v prevádzke jadrových elektrární po celý čas ich životnosti. Z ekonomického hľadiska patria rádioaktívne odpady do kategórie nepoužiteľných odpadov, ktoré sa musia po vzniku vo výrobnom procese osobitným spôsobom odstraňovať a ekologicky ukladať.

Vlastnosti tuhých odpadov sa dajú veľmi ťažko odhadnúť z hľadiska horľavosti. Pri horľavých látkach sa všeobecne zaznamenalo veľa incidentov, ktoré súviseli s vyprázdňovaním nádob po horľavých látkach ukladaných na skládku. Horľavosť odpadov je schopnosť odpadov vznietiť sa, horieť alebo tlieť účinkom zdroja vznietenia. Zdroj vznietenia je zdroj tepelnej energie, ktorý látku vznieti a uvedie do stavu horenia alebo tlenia. Ak k iniciácii horenia dôjde v dôsledku procesu samozahrievania, potom sa tento moment označuje ako samovznietenie. Podľa mechanizmu samovznietenia sa rozlišuje samovznietenie tepelné, mikrobiologické a chemické. Samovznietenie tepelné nastáva v tých prípadoch, keď mechanizmus samovznietenia je vyvolaný vonkajším zahriatím hmoty na teplotu samozahrievania. Pri mikrobiologickom samovznietení je samozahriatie vyvolané činnosťou mikroorganizmov vo vnútri horľavej látky(kompostovanie odpadov). Chemické samovznietenie spôsobuje samozahrievanie od exotermickej chemickej reakcie, ktorá prebieha pri vzájomnom styku a pôsobení určitých látok. Do skupiny biologicky toxického odpadu zahrňujeme predovšetkým zlúčeniny arzénu, berýlia, chrómu, kadmia, mangánu, niklu, medi, molybdénu, ortuti, selénu a vanádu. Ku kontaminácii týchto látok do životného prostredia dochádza vplyvom tepelného spracovania fosílnych palív, vplyvom dopravy, syntetických hnojív, používaním odpadových vôd na zavlažovanie, exhaláciami v okolí strojárenských závodov a znečisťovaním povrchovej vody a pôdy pri nevhodnom zneškodňovaní priemyselných odpadov.

Na zistenie situácie u nás na Slovensku ktorá sa týka recyklácie a nakladania s nebezpečným odpadom som sa odhodlal urobiť prieskum. Z výsledkov tohto prieskumu vyplýva že snaha o zlepšenie životného prostredia je u mužov a žien rovnaká, čo vychádza na 42%. Z celkového počtu respondentov je si iba 22% vedomých, koľko odpadu skutočne občan Európskej Únie vyprodukuje za rok. Necelých 55% recykluje odpad, pričom iba 33% nemá túto možnosť. Biologický odpad recykluje 44% respondentov, z ktorých 38% nemá túto možnosť. Čo sa týka nebezpečného odpadu, staré batérie vyhadzuje do komunálneho odpadu až 66% respondentov. Staré spotrebiče a elektroniku neodborne likviduje 61% respondentov. Staré žiarovky, ktoré sú zdrojom ťažkých kovov, vyhadzuje do komunálneho odpadu znepokojujúcich 66% opýtaných. Napriek tomu sa všetci respondenti zhodli, že skládky odpadu, vrátane nelegálnych skládok, sú hrozbou pre životné prostredie.