Produkcia odpadov

Činnosti vedúce k produkcii tovaru a jeho spotrebe (priemysel, poľnohospodárstvo, výroba energie,...) môžeme prirovnať k metabolickému procesu. Do systému vstupujú látky a energie a po využití z neho vystupujú. Na základe platnosti fyzikálnych zákonov však hmota ani energia nevzniká sama o sebe a taktiež nezaniká. Počas premeny látok (pri ťažbe, úprave, výrobe, transportu,...) a na konci ich spotreby (použité produkty) sa stáva nechcená vec odpadom.  Z ekonomického hľadiska prestáva existovať, z fyzického prostredia však nezmizne.

S narastajúcou schopnosťou využiť väčšie množstvo látok, s rastúcou populáciou a so zvyšujúcou spotrebou vzniká stále väčšie množstvo odpadu. Pribúda nielen bežného komunálneho odpadu ale aj odpadov toxických. Využitie jadrovej energie prináša viac rádioaktívneho odpadu, ktorým je vyhorené jadrové palivo. Rádioaktívnym odpadom sa však stanú aj samotné zariadenia a stavby jadrových elektrární po ukončení ich životnosti. Priestory pre uloženie takého odpadu sa čo sa týka nárokov na bezpečnosť zásadne odlišuje od obyčajných skládok interných a komunálnych odpadov, aj od dôkladne zabezpečených skládok toxického odpadu. Nájsť príslušné lokality, vybudovať, prevádzkovať a dlhodobo kontrolovať takéto definitívne úložiská je veľmi zložitý a nákladný proces. Prenos zodpovednosť a prípadných následkov havárie na budúce generácie je tu nevyhnutný. Vzhľadom k rozšíreniu jadrových reaktorov po celej našej planéte (v súčasnosti je na zemi okolo 440 jadrových reaktorov) bude zneškodnenie vyhoreného jadrového paliva veľkým problémom budúcich generácií, aj keď by sme sa rozhodli využitie jadrovej energie zo štiepnych reaktorov ukončiť dnes.