Odpadová voda
Za odpadové vody považujeme vody použité v sídliskách, obciach, domoch, závodoch, zdravotníckych zariadeniach, ak majú po použití zmenenú akosť (zloženie alebo teplota), ako aj iné vody z nich odtekajúce, ak môžu ohroziť akosť povrchových alebo podzemných vôd. Odpadové vody odtekajú zo sídlisk, obcí, priemyselných a poľnohospodárskych závodov, ťažobných a spracovateľských výrobní a pod. Patria k nim aj znečistené atmosferické vody v podobe zrážok ktoré odnášajú z ulíc a ostatných verejných priestranstiev nahromadené znečistenie. Odpadové vody sa delia na splaškové a priemyselné.
Splaškové odpadové vody sú odpadové vody z domácností a zo sociálnych zariadení. Ich významným znakom je vysoký počet organických látok, schopných mikrobakteriáne sa rozkladať za vzniku zapáchajúcich plynov a látok, ktoré dodávajú týmto vodám odpudzujúci vzhľad. Ich významnou zložkou sú zárodky infekčných a parazitických chorôb, ktoré najmä v prípade hromadného výskytu znamenajú vážne ohrozenie ďalšieho využitia povrchových a podzemných vôd.
Priemyselné odpadové vody sú kvapalné odpady, vznikajúce pri získavaní anorganických a organických surovín a pri ich priemyselnom spracovaní. Zloženie a množstvo znečisťujúcich látok v priemyselných odpadových vodách závisí od príslušnej výroby a je pre každé priemyselné odvetvie typické. Odpadové vody odtekajúce z jednotlivých výrob sa nazývajú aj vodami procesovými. Podľa technologických procesov, v ktorých sa voda použila, priemyselné odpadové vody sa vzájomne líšia charakterom znečistenia, chemickým zložením a fyzikálnymi vlastnosťami. V niektorých prípadoch je obsah látok taký vysoký(napr. v sulfitových výluhoch), že ťažko hovoriť o vode ako takej.
Poľnohospodárska veľkovýroba používaním ohromných množstiev priemyselných hnojív a chemických prípravkov na ochranu rastlín, koncentrovaním živočíšnej výroby do veľkokapacitných chovov, rozširovaním mechanizácie predstavuje v súčasnosti veľmi vážny zdroj znečisťovania a ohrozenia kvality povrchových a podzemných vôd.
S vypúšťaním odpadových vôd do povrchových vôd je spojený veľmi závažný druh zhoršovania kvality povrchových vôd- eutrofizácia.
Eutrofizáciou sa nazýva proces obohacovania vôd o rastlinné živiny (N, P, C). Najvýraznejšie sa prejavuje v stojatých vodách (jazerá, rybníky, vodné nádrže). Pri prírodnej eutrofizácii prebieha postupná redukcia objemu vody a zväčšovanie sedimentovaných nerozpustných podielov na dne pri dlhoročných procesoch prebiehajúcich vo vodnom prostredí. Nerozpustené podiely sú ako rezervy, zásoby živín a sú v určitej rovnováhe s rozpustenými anorganickými zlúčeninami. Umelá eutrofizácia je produktom civilizačného procesu. Povrchové vody sa obohacujú anorganickými živinami v dôsledku zmytia dusíkatých a fosforečných hnojív z polí, používania syntetických detergentov, zväčšovania množstva splaškových vôd (fyziologické odpady s obsahom fosforu) a odpadových vôd z poľnohospodárskych závodov či v dôsledku hnojenia rybníkov. Zvýšený obsah rastlinných živín spôsobuje intenzívnejší rast zelených organizmov (výraznejšia vegetácia rias, abnormálny rast planktónu), čo má za následok zvýšenie množstva organických látok vo vode, sfarbenie resp. zníženie priehľadnosti vody. Voda z nižších vrstiev sa neobohacuje fotosyntetickým kyslíkom, ktorý je okrem toho vo zvýšenej miere odčerpávaný rozkladom nadmerného množstva odumretých organizmov. V anaeróbnom prostredí sa hromadí sulfán, rozpúšťa sa železo iné kovy čo spôsobuje zvýšenie agresivity vody. Masovým rozvojom vyšších vodných rastlín sa znižuje kapacita riečnych korýt a nastáva úhyn rýb pre nedostatok kyslíka a zvýšený obsah toxických zložiek. Taktiež sa sťažuje technológia úpravy vody na priemyselnú, poprípade pitnú.