Kyslé dažde

Pri spaľovaní fosílnych palív, najmä uhlia a ropy, vzniká oxidáciu síry obsiahnutej v týchto palivách oxid siričitý. Pri všetkých spaľovacích procesoch vzniká oxidácia vzdušného dusíka vzdušným kyslíkom celá rada oxidov dusíka. Oxidy síry a oxidy dusíka v plynnej podobe aj po reakcii s vodou v atmosfére pôsobia na prostredie (rastliny, horniny, vodu, stavebné materiály) ako kyseliny. Vzhľadom k tomu, že splodiny spaľovania vznikajú takmer všade kde žije človek – po celom povrchu zeme, prípadne môžu byť pri atmosférickej cirkulácii roznesené na veľké vzdialenosti, je hrozba okyslenia prostredia významným celoplanetárnym problémom.  Okyslenie – zníženie PH – má za následok zmenu prostredia sladkých tečúcich i stojatých vôd, ktoré sú potom nevhodné pre život organizmov. Kyslými zrážkami ovplyvnené pôdy negatívne ovplyvňujú životaschopnosť stromov v lese a znižujú vitalitu pôdnych organizmov. Spolu so zvýšenou kontamináciou prízemným ozónom boli a sú kyslé zrážky veľkým nebezpečenstvom pre ihličnaté lesy mierneho pásma. Kyslé zrážky sú taktiež významným faktorom ohrozenia pamiatok, budov, sôch, plastík a iných stavieb obsahujúcich vápence a pieskovce.

   K obmedzeniu kyslého atmosférického prostredia vedie niekoľko ciest. Najúčinnejšia cesta je zníženie spaľovania fosílnych palív a využívanie alternatívnych zdrojov energie. Dočasným opatrením je odsírovanie spalín v tepelných elektrárňach. Tento postup však ohrozuje prírodu ťažbou vápencov, ktoré sú pre odsírenie potrebné. Problematické je aj ukladanie sádrovca, ktorý vzniká pri odsírení. Aj napriek rozšírenému užívaniu katalyzátorov, je výrazné zníženie produkcie oxidov dusíka zo spaľovania akýchkoľvek  fosílnych palív (najmä benzínu a nafty) v dohľadnej dobe nepravdepodobné.