Ohrozenie biologickej diverzity
V priebehu posledných dvoch miliárd rokov na našej planéte vzniklo niekoľko sto miliónov až niekoľko miliárd druhov organizmov. Popísaných, ale skôr len vedecky pomenovaných, bolo doposiaľ iba necelých 1,5 milióna druhov. O zbytku, teda o väčšine, nemá svetová veda žiadne bližšie informácie. Rozmanitosť prírody je možné však vyjadriť nielen počtom druhov, ale tiež počtom génov, ktoré tieto druhy obsahujú. Na vyššej úrovni potom biologická diverzita predstavuje rozmanité kombinácie druhov v spoločenstvách a ekosystémoch, ktoré sú charakteristické potravinovými sieťami a sieťami iných vzťahov. Rozmanitosť života v prírode – biologickú deverzitu – teda možno označiť ako bohatosť foriem od jednoduchých štruktúr majúcich genetickú informáciu, cez rôzne druhy organizmov až po ich spoločenstvá. Množstvo informácie v živých organizmoch je teda prakticky neodhadnuteľné.
Vďaka vplyvom prostredia aj pôsobeniu organizmov navzájom, ktoré môžeme označiť ako prírodný výber, neustále vznikajú a zanikajú nové druhy a väzby. Vznik nových druhov je proces dlhodobý – trvá niekoľko tisíc až stoviek tisíc generácií, pokiaľ sa od materského druhu odštepí línia, ktorú je možné považovať za nový druh.
Prirodzené vymieranie druhov či celých skupín druhov je vďaka paleontologickým výskumom tiež známe. Rýchlosť vymierania pravdepodobne nepresiahla v dlhodobom priemere 1 až 5 druhov za rok. Pri porovnaní úbytku rastlín a živočíchov s dneškom je toto číslo zanedbateľné. Nebývalý úbytok rozmanitosti prírody má na svedomí predovšetkým človek. Hlavná príčina ohrozenia biologického bohatstva zeme spočíva v stálom raste ľudskej populácie a jej spotreby. Vzrastá plocha polí, lúk a pastvín, zastavaných plôch ľudskými sídlami a priemyselnými podnikmi, zvyšuje sa ťažba surovín, pribúdajú skládky odpadov. Prirodzené stanovištia rastlín a živočíchov teda miznú. Celá ľudská činnosť, ktorú považujeme za kultiváciu prírody, napríklad odlesňovanie, odvodňovanie, zavlažovanie, menia prirodzené podmienky. K najdrastickejšiemu ovplyvneniu biosféry dochádza v oblasti trópov. Ak predpokladáme že ⅔ druhov sú rozšírené v trópoch, potom úbytky tropických dažďových pralesov spôsobené výrubom a vypaľovaním veľkých plôch porastov môžu vyústiť v masové vymieranie rýchlosťou, ktorá nemala v histórií našej planéty obdobu. Podľa biogeografických údajov sa odhaduje rýchlosť úbytku druhov na 1 druh za deň. Veľká väčšina týchto vyhynutých druhov zostane nepoznaná. Ohrozené sú aj pobrežné zóny najmä prirodzené piesočnaté pláže a koralové útesy. Rozmanitosť druhov ohrozuje predovšetkým lov a zber, rozširovanie nepôvodných druhov a kontaminácia prostredia toxickými látkami. Úbytok druhov spôsobujú aj lokálne vojenské konflikty. Napalmom a defoliačnými látkami bolo zničené územie väčšie ako 22000km2 porastu vietnamskej džungle. Vo vojne v strednej Afrike bolo v polovici 70.rokov ako hlavný zdroj mäsa pre bojujúce strany chránené druhy veľkých cicavcov- antilop, zebier, pakoňov, slonov aj hrochov.
Biologická diverzita je narušovaná tiež genetickými manipuláciami. Vkladanie cudzorodých génov do buniek niektorých organizmov a možná kontaminácia pôvodných populácií takto zmenenými formami je pokladaná za rastúci problém. Podobne ako klonovanie mikroorganizmov, rastlín a v poslednej dobe aj vyšších živočíchov, vrátane cicavcov môže priniesť neočakávané problémy.