Znečistenie ťažkými kovmi

Ťažké kovy patria medzi základné skupiny znečisťujúcich látok, ktoré sa sledujú v rôznych zložkách životného prostredia. Ide o pomerne rozsiahlu skupinu kontaminantov, ktoré sa vyznačujú rozdielnymi vlastnosťami, účinkami i zdrojmi svojho pôvodu. Predmetom svetového monitoringu sú prvky: Hg, Cd, Cr a Pb. Tieto sa všeobecne považujú za najškodlivejšie pre ľudí a zvieratá. Veľmi škodlivé môžu byť aj niektoré ďalšie prvky, ktoré sú v malom množstve v pôdach a rastlinách potrebné, ak sa však nahromadia vo veľkom množstve, môžu pôsobiť ešte toxickejšie ako prv uvedené prvky. Sú to napr. Zn, As, Cu, Ni a ďalšie. Označenie ťažké kovy bolo prevzaté z metalurgie. Ťažké kovy predstavujú skupinu asi 40 prvkov periodickej sústavy prvkov s hustotou vyššou ako 5g.cm^-3, (As, Pb, Hg, Cd, Cr, Ni, Tl). Medzi túto skupinu zaraďujeme aj niektoré amfotérne prvky (Se, As) s analogickým toxickým pôsobením. Ťažké kovy patria do skupín prechodných prvkov I.B až VIII.B a skupín 3A, 4A, 5A, 6A. Z environmentálneho a toxikologického hľadiska sa pojem ťažké kovy obyčajne spája s kovovými prvkami, ktoré spôsobujú nežiaduce toxické účinky a znečisťujú životné prostredie.

Medzi antropogénne zdroje ťažkých kovov patrí baníctvo-(úložiská, haldy, transport rúd), hútnictvo-(exhaláty a aerosóly ktoré unikajú pri výrobe), poľnohospodárstvo-(umelé hnojivá, pesticídy), spaľovanie fosílnych palív-(uhlie, ropa), elektronika, batérie, farby, tlač a polygrafia, prípravky v zdravotníctve, odpadové hospodárstvo-(spaľovne a skládky odpadov)