Znečistenie ropou a ropnými produktmi

Ropa a ropné látky(produkty spracovania ropy: benzín, petrolej, motorová nafta,minerálne oleje) čoraz viac znečisťujú povrchové a podzemné vody. Podľa pôvodu možno rozlíšiť znečistenie z ťažby, prepravy a spracovania surovín, skladovania a spotreby ropných produktov.

Ropa a ropné látky spôsobujú už vo veľmi malých množstvách také znečistenie vody, ktoré ju znemožňuje použiť na pitné účely. Už v koncentráciách asi 0,1mg.l^-1 sa voda stáva znehodnotená. Nejde pritom o priame ohrozenie ľudského organizmu, pretože voda sa stáva nepoužívateľnou už pri oveľa nižších koncentráciách(zápach, resp. pachuť vody), než by bola hranica toxicity.

Ropa a ropné látky pri nadmernom množstve narúšajú čistiarenské procesy. V povrchových vodách ničia pri vytvorení olejovej vrstvy na hladine biologický život. Stopy po znečistení ropnými látkami môžeme bežne pozorovať nielen v prístavoch, zálivoch či na otvorenom mori- napr. na trasách tankerov, ale bohužiaľ aj na niektorých turistických plážach. Najväčší objem ropného znečistenia však nepochádza z havárií tankerov, ale z bežnej prevádzky lodí(z vypúšťania balastrových vôd z tankerov). Len asi 10% pripadá na znečistenie bez zavinenia človeka, tzn. Priesaky, samovoľné úniky z naftonosných oblastí morského dna.

Pri ropnom znečistení sa na hladine vytvára hustá tenká (asi 2mm) vrstva z ropy a ťažkého oleja. Ľahké oleje tvoria tzv. monomolekulárny film. Ropné látky znižujú a obmedzujú fotosyntézu. Najprv dochádza k vyprchaniu ľahkých uhľovodíkov, ropa stráca cca 25% svojej hmotnosti, zostávajúca časť sa odbúrava aj fotochemicky, ale väčšina ropy sa postupne mení v ťažko odbúrateľnú gélovitú hmotu, časť emulzie z ropných látok klesá ku dnu. Ešte asi po 3 mesiacoch majú plávajúce ropné látky asi 15% pôvodného objemu. Okrem obmedzovania fotosyntézy pôsobia jednotlivé ropné frakcie toxicky na vodné organizmy- limitujú potravnú ponuku, schopnosť rozmnožovania, môžu pôsobiť karcinogénne alebo ovplyvniť genetiku.