Znečistenie rádioaktivitou

Relatívne značné množstvo rádionuklidov sa dostáva do atmosféry pri činnosti jadrových reaktorov. Tieto rádionuklidy vo väčšine prípadov však zapríčiňujú iba lokálnu kontamináciu (do vzdialenosti 1020 km) od okolia jadrového reaktora. Podstatne iná je situácia pri haváriácj jadrových reaktorov. Medzi najvýznamnejšie havárie, pri ktorých došlo ku kontaminácii atmosféry a prostredia vôbec, možno rátať zhorenie aktívneho pásma reaktora vo Windscale (Veľká Británia) v r.1957, vážne poškodenie väčšieho počtu palivových článkov v jadrovom reaktore Three Mile Island (USA) v r.1979 a havária na štvrtom bloku Černobyľskej jadrovej elektrárne (ZSSR). Pri černobyľskej havárii veľké množstvá rádioaktívnych látok, prevažne štiepnych produktov a najmä ich prchavých zložiek, sa uvoľnilo do atmosféry. Teplým vzostupným prúdom sa dostali do výšky niekoľko sto metrov(až 1,5km) a difúziou a konvekciou v smeroch prevládajúceho prúdenia spôsobili kontamináciu rozsiahleho územia ZSSR a štátov strednej a východnej Európy od Škandinávie po Turecko. V súvislosti s jadrovým priemyslom treba uviesť jeden významný rádionuklid znečisťujúci ovzdušie-kryptón=85 (⁸⁵Kr) s polčasom rozpadu T=10,8 rokov, ktorého prevažná časť sa dostáva do atmosféry pri spracovaní vyhorených palivových článkov, resp. pri výrobe plutónia. Významnú úlohu v rádioaktivite atmosféry a živých organizmov hrá uhlík-14 (¹⁴C), ktorý vzniká jednak prirodzenou cestou vplyvom kozmického žiarenia, ako aj pri jadrových výbuchoch a činnosti jadrových reaktorov. Uhlík-14 vzniká jadrovou reakciou z izotopu ¹⁴N a za krátky čas sa zoxiduje na CO₂ a spolu s ostatnými molekulami CO₂ sa zúčastňuje uhlíkového cyklu.

Vplyvom rádioaktívneho žiarenia vznikajú v živých organizmoch chemické zmeny, ktoré sú základom biochemických a biologických zmien. Tieto zmeny môžu byť bionegatívne(genetické a somatické poškodenie živých organizmov) alebo biopozitívne. Účinok rádioaktívneho žiarenia sa najvýraznejšie prejavuje poruchami buniek. Zmeny na jednotlivých bunkách sa prejavia v priebehu času aj na orgáne ako celku. Zmeny sú najnápadnejšie na orgánoch, kde prebieha intenzívne bunkové delenie. Základnou podmienkou pre poškodenie bunky je dosiahnutie kritickej hodnoty lokálnej hostoty pohltenej energie v danom čase. Bunky a tkanivá môžeme triediť podľa citlivosti k ionizujúcemužiareniu- rádiosenzivite.

Poškodenie zdravia pri ožiarení môžeme rozdeliť na dve rozdielne formy: Akútne formy poškodenia, ktoré sa prejavia vo veľmi krátkej dobe po ožiarení nad tzv.prahovú dávku. Pre jednotlivé orgány sa prahové dávky značne líšia. Chronická forma vzniká pri ožarovaní v dlhých intervaloch, čo vedie k neskorým formám poškodenia. Jedná sa hlavne o nádorové ochorenia a genetické poruchy.

Vo všeobecnosti sa odhaduje že najzávažnejším zdrojom prírodného žiarenia v Slovenskej Republike je radón ²²²Rn a jeho dcérske produkty rádioaktívnej premeny, ktoré spôsobujú až 55% radiačnej záťaže obyvateľstva. V závislosti od geologických podmienok sa radón nachádza v podložných vrstvách v rôzne vysokých koncentráciách. Koncentrácia žiarenia radónu v Košickom kraji je 6,0 až 7,9 mSv, čo je pomerne vysoká hodnota. V Bratislave sa pohybujú hodnoty od 2,0 až 3,9 mSv. Najnižšie hodnoty žiarenia v SR má Žilina- od 0,0 až 1,9. Radón uvoľnený z hornín, sa do bytových priestorov môže dostať buď priamym prienikom základmi objektu, alebo prostredníctvom vody, prípadne zdrojom radónu môžu byť suroviny a stavebné materiály určené pre výstavbu. Radón prenikajúci z podložia stavieb býva často dominantným zdrojom žiarenia. Do miestnosti v objekte je nasávaný spolu s pôdnym vzduchom v dôsledku podtlaku v interiéri vzhľadom k vonkajšiemu prostrediu.

Radón zasahuje predovšetkým pľúcne tkanivá. V stavebných materiáloch sa nachádzajúce rádium premenou produkuje radón, ktorého obsah v atmosfére uzavretých miestností narastá. Najúčinnejším riešením na zníženie jeho aktivity v obytných priestoroch sú protiradónové stavebné úpravy konštrukcií podložia budov v spolupôsobení s intenzívnym vetraním. Faktorom ovplyvňujúcim vonkajšie ožiarenie je výška obydlia nad morom. Čím sme vyššie, tým vyššia je aj dávka kozmického žiarenia.